Ale zistil som, že nie je vôbec podstatné, či to viem alebo neviem.
Podstatné je, či hudba vo mne je, alebo nie je. Veľmi dlhú dobu nebola. Naposledy som ju v sebe vnímal, keď som hrával v nemenovanej pop/rockovej kapele.
Dalo mi to veľa – zažil som rôzne formy disciplíny, súzvukov ale i kakofónií – nielen v melódiách, ale i v našej komunikácii, v našom hraní. Ďakujem za to, že ostatní v kapele tú hudbu vo mne udržiavali. Keď som odišiel, hudba sa stratila. Aj som ju hľadal, ale nenašiel.
Preto s radosťou oznamujem /a úprimne – tá radosť je sebecká a subjektívna/, že som tú hudbu našiel. A nielen to – chce ísť von. Dnes som hral mladému publiku – očividne nevedelo, čo má od mojej hudby čakať – ale mne tam bolo výborne. Cítil som, že tá moja hudba sa pýta von, aby oslovovala, aby sa prestavila, niečo o sebe povedala.
A ja si tak vravím – prečo jej v tom brániť? Nech si ide... Choď von!
16. dec 2012 o 15:50
Páči sa: 0x
Prečítané: 386x
Choď von!
Na Vianoce to bude presne 20 rokov, čo hrám na gitare. A neviem to. 20 rokov, čo spievam. A neviem to. Za tie roky sa objavili obdobia, keď som si myslel že to viem, aj obdobia, keď som myslel, že to neviem vôbec.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)